Z Arts Lexikon
Přejít na: navigace, hledání
(Založena nová stránka: == Hláska == Kategorie:Vše)
 
(Hláska)
Řádka 1: Řádka 1:
 
== Hláska ==
 
== Hláska ==
  
 +
'''Hláska''' ako obecná neznaková jednotka je elementárny zvukový segment, ktorý je vymedzený fyzikálnymi vlastnosťami zvukovej matérie. Cieľom je uviesť všetky vlastnosti segmentu, ktoré sú potrebné pre jeho vytvorenie a rozpoznanie.
  
 +
Do vzniku štruktúrovanej jazykovedy sa v lingvistickej koncepcií pre segmentálny popis zvukových foriem používala jediná jednotka. V českej terminológií bol pre ňu zavedený termín '''hláska'''. Ďalší vývoj priniesol okrem nových poznatkov o zvukovej matérií aj ucelený metodologický základ pre popis jazyka. Zavedený bol nový pojmový aparát s presnejším vymedzením jednotlivých termínov a modifikáciou pojmov starších.
 +
 +
V súčasnom popise na úrovni elementárnej segmentácie sa pracuje obvykle s tromi jednotkami. V češtine sa pre ne používajú termíny '''hláska''', '''foném''' a '''morfoném'''. Ich teoretickú bázu tvoria najmä dve vlastnosti. Z hľadiska zvukovej matérie je ich základom vždy rovnaký elementárny zvukový segment, z hľadiska systémovej segmentácie sú to neznakové jednotky, čiže nie sú bezprostredne viazané k významu a vznikajú analytickým rozkladom znakových jednotiek.
 +
 +
Za '''hlásku''' v danom jazyku považujeme taký úsek zvukovej matérie, ktorý sa dá považovať za elementárny segment, to znamená, že má materiálnu charakteristiku dostatočne určitú, aby bol rozpoznateľný a odlíšiteľný od iných. Jeho výskyt je zároveň vo vnútri znakových jednotiek jazyka dostatočne autonómny a v danom jazyku ho nachádzame pravidelne.
 +
 +
'''Hláska''' nie je jedinečným, v danom okamžiku realizovaným zvukom konkrétneho prejavu určitej osoby. '''Hlásky''' a ich vlastnosti zisťujeme zobecnením spoločných zvukových vlastností, pri opakovaní konkrétnych zvukových realizácií určitej znakovej jednotky v reči.
 +
 +
L:
 +
Palková, Zdena. Fonetika a fonologie češtiny. Praha : Karolinum, 1994, 367 s.
  
  

Verze z 17. 1. 2016, 01:49

Hláska

Hláska ako obecná neznaková jednotka je elementárny zvukový segment, ktorý je vymedzený fyzikálnymi vlastnosťami zvukovej matérie. Cieľom je uviesť všetky vlastnosti segmentu, ktoré sú potrebné pre jeho vytvorenie a rozpoznanie.

Do vzniku štruktúrovanej jazykovedy sa v lingvistickej koncepcií pre segmentálny popis zvukových foriem používala jediná jednotka. V českej terminológií bol pre ňu zavedený termín hláska. Ďalší vývoj priniesol okrem nových poznatkov o zvukovej matérií aj ucelený metodologický základ pre popis jazyka. Zavedený bol nový pojmový aparát s presnejším vymedzením jednotlivých termínov a modifikáciou pojmov starších.

V súčasnom popise na úrovni elementárnej segmentácie sa pracuje obvykle s tromi jednotkami. V češtine sa pre ne používajú termíny hláska, foném a morfoném. Ich teoretickú bázu tvoria najmä dve vlastnosti. Z hľadiska zvukovej matérie je ich základom vždy rovnaký elementárny zvukový segment, z hľadiska systémovej segmentácie sú to neznakové jednotky, čiže nie sú bezprostredne viazané k významu a vznikajú analytickým rozkladom znakových jednotiek.

Za hlásku v danom jazyku považujeme taký úsek zvukovej matérie, ktorý sa dá považovať za elementárny segment, to znamená, že má materiálnu charakteristiku dostatočne určitú, aby bol rozpoznateľný a odlíšiteľný od iných. Jeho výskyt je zároveň vo vnútri znakových jednotiek jazyka dostatočne autonómny a v danom jazyku ho nachádzame pravidelne.

Hláska nie je jedinečným, v danom okamžiku realizovaným zvukom konkrétneho prejavu určitej osoby. Hlásky a ich vlastnosti zisťujeme zobecnením spoločných zvukových vlastností, pri opakovaní konkrétnych zvukových realizácií určitej znakovej jednotky v reči.

L: Palková, Zdena. Fonetika a fonologie češtiny. Praha : Karolinum, 1994, 367 s.

Na hesle se spolupodíleli uživatelé

Jitka Černá, Joe Angrešt, Lubo, Zofka777